Život Prešova
online
online
Aj obojživelníky ako žaby či mloky patria medzi ohrozené živočíchy
26.07.2021 Bratislava
Bratislave
26. júla (TASR) - Obojživelníky sú vo svete ľudí odpradávna spojené s
rôznymi poverami či predsudkami - napríklad žaba sedí na prameni či bozk
„škaredej žabe“. „V skutočnosti ide o veľmi zaujímavú skupinu, ktorá má
v prírode nezastupiteľné miesto,“ povedala pre TASR Martina Brinzíková
Badidová z Inštitútu aplikovanej ekológie Daphne.
Prvú časť života prežívajú obojživelníky striktne vo vode. Ich vajíčka majú jemný obal, na suchu by sa z nich nevyliahol nový život. Preto ich kladú do vody a žubrienky, ktoré sa z nich vyliahnu, majú žiabre. Po premene na dospelého jedinca, napríklad žabu či mloka, dýchajú pľúcami a pomocou kože a žijú na súši.
Vtedy už nepijú vodu, ozrejmila Brinzíková Badidová. Sú dravé, živia sa pohybujúcou živou korisťou napríklad červami, pavúkmi, vodnými bezstavovcami či hmyzom. Pri love využívajú hlavne zrak, ktorý im nemusí slúžiť iba na nájdenie potravy, ale dokonca si môžu očnými buľvami pomáhať pri prehĺtaní potravy, ktorú hltajú v celku. Samy sú korisťou pre plazy, dravé a všežravé vtáky, cicavce.
„Sú takzvané poikilotermné živočíchy, majú premenlivú teplotou tela. Teplo získavajú z vody, zo vzduchu, z pôdy a slnečného žiarenia. U žiab napríklad zistili telesnú teplotu od troch do 35,7 stupňa Celzia. V našich podmienkach na pokles teploty reagujú obojživelníky prezimovaním, pri ktorom znížia všetky svoje životné funkcie na minimum. Vyhľadajú si nezamŕzajúce vlhké úkryty, napríklad dutiny v zemi, zahrabané v pôde, v bahne alebo pod kameňmi vo vode, kde prezimujú," vysvetlila Monika Chrenková z inštitútu Daphne.
Priblížila, že na Slovensku sa vyskytuje jeden druh salamandry (salamandra škvrnitá), päť druhov mlokov (mlok horský, hrebenatý, dunajský, karpatský a bodkovaný) a 12 druhov žiab (kunka červenobruchá a žltobruchá, hrabavka škvrnitá, ropucha bradavičnatá a zelená, rosnička zelená, skokan ostropyský, štíhly, hnedý, krátkonohý, rapotavý a zelený).
"Všetky naše druhy sú ohrozené a chránené. Za ich úbytkom je celý rad faktorov - vysúšanie mokradí, zánik vodných plôch, úprava meandrujúcich vodných tokov, znečistenie vody. Mnoho jedincov hynie pri kosení lúk a ťažbe dreva pomocou ťažkých mechanizmov. Obojživelníkom môžeme celoročne pomôcť ochranou jazier, mokradí a pramenísk. Veľkou pomocou je aj vhodne zostavené záhradné jazierko," zhrnula Badidová Brinzíková.
Ochranu a význam obojživelníkov pre ľudí priblíži aj ekovýchovný program, ktorý inštitút Daphne pripravuje v rámci projektu „Ecoregion SKAT“. Je spolufinancovaný z Programu spolupráce Interreg V-A Slovenská republika – Rakúsko, z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
Prvú časť života prežívajú obojživelníky striktne vo vode. Ich vajíčka majú jemný obal, na suchu by sa z nich nevyliahol nový život. Preto ich kladú do vody a žubrienky, ktoré sa z nich vyliahnu, majú žiabre. Po premene na dospelého jedinca, napríklad žabu či mloka, dýchajú pľúcami a pomocou kože a žijú na súši.
Vtedy už nepijú vodu, ozrejmila Brinzíková Badidová. Sú dravé, živia sa pohybujúcou živou korisťou napríklad červami, pavúkmi, vodnými bezstavovcami či hmyzom. Pri love využívajú hlavne zrak, ktorý im nemusí slúžiť iba na nájdenie potravy, ale dokonca si môžu očnými buľvami pomáhať pri prehĺtaní potravy, ktorú hltajú v celku. Samy sú korisťou pre plazy, dravé a všežravé vtáky, cicavce.
„Sú takzvané poikilotermné živočíchy, majú premenlivú teplotou tela. Teplo získavajú z vody, zo vzduchu, z pôdy a slnečného žiarenia. U žiab napríklad zistili telesnú teplotu od troch do 35,7 stupňa Celzia. V našich podmienkach na pokles teploty reagujú obojživelníky prezimovaním, pri ktorom znížia všetky svoje životné funkcie na minimum. Vyhľadajú si nezamŕzajúce vlhké úkryty, napríklad dutiny v zemi, zahrabané v pôde, v bahne alebo pod kameňmi vo vode, kde prezimujú," vysvetlila Monika Chrenková z inštitútu Daphne.
Priblížila, že na Slovensku sa vyskytuje jeden druh salamandry (salamandra škvrnitá), päť druhov mlokov (mlok horský, hrebenatý, dunajský, karpatský a bodkovaný) a 12 druhov žiab (kunka červenobruchá a žltobruchá, hrabavka škvrnitá, ropucha bradavičnatá a zelená, rosnička zelená, skokan ostropyský, štíhly, hnedý, krátkonohý, rapotavý a zelený).
"Všetky naše druhy sú ohrozené a chránené. Za ich úbytkom je celý rad faktorov - vysúšanie mokradí, zánik vodných plôch, úprava meandrujúcich vodných tokov, znečistenie vody. Mnoho jedincov hynie pri kosení lúk a ťažbe dreva pomocou ťažkých mechanizmov. Obojživelníkom môžeme celoročne pomôcť ochranou jazier, mokradí a pramenísk. Veľkou pomocou je aj vhodne zostavené záhradné jazierko," zhrnula Badidová Brinzíková.
Ochranu a význam obojživelníkov pre ľudí priblíži aj ekovýchovný program, ktorý inštitút Daphne pripravuje v rámci projektu „Ecoregion SKAT“. Je spolufinancovaný z Programu spolupráce Interreg V-A Slovenská republika – Rakúsko, z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
www.ZIVOTPO.sk
